Pridaj sa!

Deň Európy s projektom Europe At Home – autorka Michaela Čajkovičová

Späť na zoznam
08-05-2021

Pandémia nás na dlhý čas oddelila nielen od ľudí, ale aj od iných krajín. Nemali sme možnosť cestovať a spoznávať iné kultúry, zostali sme doma. Aj napriek obmedzeniam, umenie v našich domovoch pretrvávalo a my sme radi, že ho dnes – na deň Európy – môžeme osláviť! 🎉

Spolu s fotografkou Ester Šabíkovou a začínajúcou autorkou Michaelou Čajkovičovou, sme sa ako Nitra 2026 zapojili do projektu Europe At Home, ktorý spája mestá po celej Európe prostredníctvom umenia! V projekte kandidujúceho mesta Faro 2027 nájdete texty a fotografie autorov z rôznych európskych krajín, ich prežívanie, pohľad na dobu plnú zmien a obmedzení. Sme radi, že aj vďaka tomuto projektu môžeme byť súčasťou Európy. A to nielen dnes. 🙂

Prečítajte si báseň Michaely Čajkovičovej, s ktorou sa zapojila do projektu.

Koniec kontinuity

Už niet kam ísť.
Odišli sme a nezanechali za sebou NIČ.
Po zistení, že materiál, do ktorého sme boli schopní 
reflektovať naše myšlienky je najnebezpečnejšia vec na svete, 
sme sa mu jednoducho začali vyhýbať.

Odvtedy už nebolo možné zachytávať pokrok žiadnym analógovým spôsobom, 
zostával len v našich mysliach a bolo len otázkou času, 
kedy sa z faktov stanú dohady a z dohadov matné obrysy,  
ktoré ľahko zmiznú vo vzduchu.
Pamäť sa začala rozplývať, nijak ju nebolo možné pri odchádzaní zachytiť.
Naše telá tiež postupne mizli, alebo sme si ich my 
prestávali uvedomovať, slúžili len na rituálne účely:
schopné absorbovať bolesť a zanechať stopy.

Neskôr (bez tiel a stôp) začali postupne zhasínať mestá.
Zhasínali jedno po druhom, akoby sa postupne vypínali hviezdy.
Neobsahovali nič iné okrem tmy.
Tá sa zliala do akejsi mŕtvolne páchnucej hmoty.
Je v nás a kulminuje v myšlienkach.

Pojem priestor a čas už nerozoznáva medzi snami, bdením alebo realitou.
Ocitli sme sa v novom stave, ktorý sme nestihli pomenovať.
Napriek tomu, že neexistuje materiál, stále počuť 
krik – krik mesta, ktoré sa zvýja v kŕči z neustále sa zvyšujúcej
a už absolútne bezúčelnou výroby, z neprimeraného množstva materiálu, 
ktorý sa spracováva donekonečna.
Ak o hudbe neexistujú žiadne záznamy, tak ani o ľuďoch.

Jeden po druhom sa rozplývame do večnosti a 
prahneme po stratenom tichu a smrti.
V agónii už začali naše duše putovať 
priestorom mimo planetárnych súradníc  
naprieč galaxiou hľadať čosi,  
čo aspoň trochu pripomína život.

Viac info o Miške 👇

Michaela je študentkou posledného ročníka gymnázia. Od šiestich rokov sa amatérsky venuje divadlu, zúčastňuje sa projektov, workshopov a aktívne sa podieľa na kultúrnom dianí v Nitre. Má za sebou réžiu inscenácie Tristan Tára na amatérskej pôde, v súčastnosti spolupracuje na niekoľkých projektoch. Angažovala sa ako dobrovoľníčka a účastníčka na festivaloch ako Divadelná Nitra, no tiež ako spoluorganizátorka akcií pod o.z. Magorov Jeruzalem. Okrem divadla sa venuje poézii, publikovala v časopise Fraktál a do budúcna by chcela publikovať viac. Aj napriek tomu, že od budúceho roka ide študovať divadelnú réžiu na DAMU v Prahe, do Nitry sa chce v budúcnosti určite vrátiť a aktívne sa spolupodielať na kultúrnom živote v nej.