Pridaj sa!

Dramaturgička Slávka Civáňová: Ekológia bude jednou z hlavných hodnôt divadla

Späť na zoznam
15-08-2021

Divadelníci počas lockdownu čelili výzve ako zostať v kontakte so svojimi divákmi i bez priameho kontaktu. Niektorí využili tento čas i na tvorbu nových diel. Dramaturgička Divadla Andreja Bagara Slávka Civáňová v tomto roku uviedla novú edukatívnu divadelnú hru Kým nastane ticho.

V rozhovore nám okrem iného prezradila:

  • čo ju motivovalo k napísaniu edukatívnej hry
  • aké nové projekty a iniciatívy pripravilo divadlo svojim divákom
  • čo môže Nitra ponúknuť v kontexte európskej kultúry

Ste dramaturgičkou Divadla Andreja Bagara a tiež autorkou divadelných hier. V tomto roku bola v DAB uvedená vaša hra Kým nastane ticho. Mohli by ste ju bližšie predstaviť návštevníkom nášho webu?

Idea venovať ďalšiu tému edu-hry pre mládež ochrane slovenských lesov vznikla už v období, keď sme premiérovali našu prvú edu-hru HOAX, čiže asi v roku 2018. Inscenácia Kým nastane ticho vychádza z udalostí spojených s ťažbou dreva a následných protestov v Tichej a Kôprovej doline v roku 2007, ktorým predchádzala ničivá veterná kalamita vo Vysokých Tatrách v roku 2004, pričom upozorňuje aj na súčasnú situáciu – neutíchajúcu rozsiahlu ťažbu a jej následky na viacerých územiach Slovenska.

Edu-hra v réžii Ivety Ditte Jurčovej sa prihovára mladému publiku pútavou vizuálno-hudobnou formou, ako aj prostredníctvom environmentálnych inštalácií a pokusov, ale aj skutočných dokumentárnych materiálov. Dôsledky výrubov lesov, ako aj neustálu potrebu ich ochrany vysvetľuje mladým divákom prostredníctvom príbehu, v ktorom sa prelínajú hranice mýtu a dokumentu. Zároveň vysvetľuje pojmy ako mŕtve drevo, prirodzený les, biodiverzita, holorub, wood wide web, a pod. Edukatívnu rovinu hry sa nám podarilo vyzdvihnúť aj vydaním vedomostnej spoločenskej hry Ekohrdinovia, ktorá je aj spolu s Lexikónom Ekohrdinu súčasťou obsiahleho bulletinu k inscenácii.

Divadlo Andreja Bagara je známy pojem aj pre tých, ktorí do divadla nechodia. Ako by ste vy zhodnotili vzťah Nitrančanov k divadlu, a konkrétne k DAB?

Keďže v rámci mojej práce sa venujem aj histórii nášho divadla, tak môžem potvrdiť, že od 60-tych rokov, čiže od éry režiséra Pavla Haspru Nitrania doslova milujú svoje divadlo. Svoje publikum sme si získali najmä v 80-tych rokoch, v tzv. zlatej ére Divadla Andreja Bagara, kedy inscenácie pod režijným vedením najmä Jozefa Bednárika, ale aj Karola Spišáka či Martina Kákoša vypredávali sálu nášho divadla. Práve v tomto období sa DAB vyprofilovalo na sebavedomú divadelnú inštitúciu, ktorá reprezentovala Československo na medzinárodných divadelných festivaloch. Dá sa povedať, že DAB si za vyše 70. rokov svojho pôsobenia v Nitre získalo svoje publikum a široký okruh svojich priaznivcov rôznych generácií. Máme mnohých divákov, ktorí k nám prichádzajú na každú premiéru, ktorí sa k nám radi vracajú a ktorých podporu cítime aj teraz, pre nás v dosť náročnom období.

 Aká je podľa vás rola DAB smerom k obyvateľom mesta? Má byť prioritou divadla reflektovať dianie v spoločnosti a nastoľovať otázky, alebo predovšetkým zabávať a prezentovať témy v odľahčenom duchu?

Na úvod treba povedať, že sme zriaďované verejné repertoárové divadlo financované z verejných zdrojov. Z toho vyplýva aj naše základné poslanie prinášať divadelné diela rôznych druhov a žánrov pre čo najširšie cieľové skupiny (nielen) mesta a regiónu. Práve túto rozmanitosť nášho repertoáru, našich mimodivadelných aktivít aj cieľových diváckych skupín chápeme ako tvorivú výzvu, ale zároveň aj ako nesmierny záväzok kvalitatívne napĺňať nielen divácke očakávania, ale tiež umelecké ambície a meno nášho divadla v očiach odbornej divadelnej verejnosti. To je aj odpoveď na druhú časť tejto otázky.

„DAB komunikuje svoje postoje a hodnoty nielen cez svoj repertoár, ale aj cez svoje bohaté mimodivadelné aktivity.“

Samozrejme, že je našou ambíciou stále prinášať tituly, ktoré reflektujú aj súčasné a aktuálne témy a ktorých snahou je posúvať umelecké hranice v divadelnom umení. Tu spomeniem naše posledné inscenácie ako Banalita lásky, Dom, ale aj veselohru Drotár či edu-hru Kým nastane ticho.

V rámci rôznorodosti repertoáru a našich cieľových prinášame aj divácky obľúbené žánre. V poslednom období sa snažíme prinášať napr. komédie, ktoré zároveň nesú aj zásadnejšiu spoločenskú tému – ako sú napr. francúzska komédia Meno, či obľúbená česká komédia Vlastníci. Rovnako v muzikáli sme sa rozhodli ísť tou náročnejšou cestou a práve v týchto mesiacoch pripravujeme v Nitre prvýkrát muzikál so živými zbormi a so živým orchestrom.

Akým spôsobom sa hodnoty divadla odrážajú v ponuke predstavení? Máte nejaké zásady pri tvorení dramaturgie na nasledujúcu sezónu?

DAB komunikuje svoje postoje a hodnoty nielen cez svoj repertoár, ale aj cez svoje bohaté mimodivadelné aktivity. Tu by som rada spomenula naše aktivity „Zelené divadlo“ – cez ktoré ako jedno z prvých divadiel na Slovensku postupne systémovo zavádzame do našich aktivít viacero ekologických opatrení. Pričom princípy environmentálnej udržateľnosti budú aj v budúcnosti jedným z kľúčových faktorov aktivít nášho divadla. Cez naše bohaté vzdelávacie aktivity a aktivity Divadelnej knižnice zase komunikujeme náš postoj k neustálej potrebe vzdelávania a práce s (nielen) mladým publikom. Cez projekty „Divadelná zóna“ a SQUARE SEEDS komunikujeme náš postoj a zodpovednosť za verejné priestranstvá v okolí nášho divadla v centre mesta. 

Počas pandémie boli divadlá nútené improvizovať a vymyslieť nové formáty pre svojich priaznivcov. DAB prišlo s formátom “Spolu VYHRÁME”, prostredníctvom ktorého ponúklo divákom rozhovory s hercami a tiež množstvo edukatívneho materiálu. Ako na túto iniciatívu zareagovali diváci?

Najmä v prvej vlne pandémie sme na náš program “Spolu VYHRÁME” evidovali veľmi pozitívne reakcie. Naše rôznorodé aktivity ako online projekcie, čítania rozprávok či rôzne vzdelávacie aktivity boli veľmi sledované, čo bolo určite aj z toho dôvodu, že to bolo pre divákov niečo nové a že počas prvej vlny pandémie boli deti aj dospelí naozaj väčšinou doma a počas zimných mesiacov doslova vyhľadávali takýto program. Tieto aktivity nám veľmi pomohli udržať si kontakty a priazeň našich divákov, čo sa pozitívne odrazilo napr. aj na sledovanosti našich sociálnych sietí.

DAB sa tiež stalo súčasťou projektu SC AICT, ktorý má za cieľ vzdelávanie a kultivovanie mladého diváka v oblasti divadla. Ako by ste zhodnotili doterajšiu činnosť tohto projektu?

Projekt SMARTheatre hodnotím veľmi pozitívne aj z toho dôvodu, že flexibilne reaguje na súčasnú pandemickú situáciu a že našiel funkčné formy komunikácie a neformálneho vzdelávania o divadelnom umení aj v online priestore, ktorý je dnešným mladým ľuďom do veľkej miery blízky a prirodzený. Projekt zároveň prináša pozitívny efekt smerom k samotným divadlám a tvorcom, ktorých tvorbu takto propaguje a sprostredkováva novým cieľovým skupinám.

Projekt SMARTheatre okrem toho, že ponúka mladým ľuďom možnosť zoznámiť sa bližšie s divadelnou tvorbou na Slovensku, s divadelnými tvorcami rôznych divadelných žánrov, druhov a foriem, podporuje zároveň kritické myslenie, vyjadrovacie schopnosti mladých ľudí, vzájomnú diskusiu, formulovanie vlastného názoru, ako aj vnímanie divadelného diela v širších historicko-spoločenských kontextoch. Veľmi dôležitým aspektom projektu SMARTheatre je podpora a rozvíjanie odbornej reflexie divadelného umenia, čo umožňuje výchovu budúcich profesionálov v tomto odbore, ktorý je z hľadiska systémovej podpory na Slovensku dlhodobo poddimenzovaný. DAB sa v rámci projektu zúčastnilo s inscenáciami Hamlet je mŕtvy (Stav bez tiaže) a Faust je hladný a zabehla mu Grétka a s muzikálom Adam Šangala. Myslím, že tento výber výborne komunikuje práve rôznorodosť tvorby nášho divadla.

 Ako si predstavujete mesto, ktoré nesie titul Európske hlavné mesto kultúry? Viete si predstaviť, že by sa týmto titulom mohla hrdiť i Nitra?

Viem si predstaviť Nitru ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026, ale viem si predstaviť aj to, že raz bude z Nitry súčasné európske mesto aj bez tohto titulu. Veľmi to však závisí nielen od ľudí vo vedení mesta, potrebných systémových zmien, ale aj od nastavenia a povedomia obyvateľov mesta.

Ja by som rada Nitru videla ako súčasné sebavedomé mesto, ktoré:

  • prepája súčasné umenie a technológie s kultúrnym dedičstvom
  • disponuje funkčnou kultúrnou infraštruktúrou aj s využitím najnovších technológií
  • priťahuje mladých ľudí, ktorí tu zostanú žiť, tvoriť a pracovať aj po skončení školy
  • vzdeláva mládež a verejnosť v oblasti umenia, kultúry a histórie
  • je ekologické v myslení aj v konkrétnych projektoch
  • venuje sa aktuálnym celospoločenským témam a vedie otvorenú diskusiu s verejnosťou
  • vytvára priestor a systémovú podporu pre nezávislú kultúru
  • systémovo podporuje a rozvíja zriaďovanú kultúru na úrovni zriaďovaných mestských aj krajských inštitúcií, ktoré pôsobia v Nitre
  • podporuje rozvoj kreatívneho priemyslu
  • je kontaktným bodom, ktorý vytvára priestor pre medzinárodné projekty
  • zveľaďuje verejný priestor – je bezpečným, čistým a kultúrnym miestom pre život
  • prináša kultúru a umenie do verejného priestoru – nielen živú kultúru, ale aj súčasné umelecké diela
  • podporuje a rozvíja projekty pre integráciu menšín a znevýhodnených skupín

Myslíte si, že má Nitra prostredníctvom umenia čo ponúknuť aj v európskom kontexte? Čo je podľa vás najzaujímavejší umelecký “export” Nitry?

Je viacero inštitúcií, aktivít a osobností, ktoré si určite zaslúžia pozornosť aj v európskom kontexte. Určite to je 30-ročná tradícia Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra a jeho vedúca osobnosť riaditeľka festivalu Darina Kárová, výstavné aktivity a kurátorské projekty Nitrianskej galérie, ale aj osobnosti z oblasti výtvarného umenia ako Karol Félix, Jana Farmanová, Igor Benca, z oblasti divadelnej réžie Ondrej Spišák, z oblasti tradičného bábkového divadla Ivan Gontko, z mladšej generácie: fotografka Ester Sabik alebo dokumentaristka Jana Bučka, či z oblasti teórie kultúry, semiotiky a estetiky osobnosti ako prof. Ľubomír Plesník, prof. Tibor Žilka či prof. Július Fujak

Slávka Civáňová.