Pridaj sa!

Hudobný producent Tomáš Löbb: Je krásne naraziť na krajinu či štvrť, kde sú ľudia spokojní a stotožnení s tým, kde žijú.

Späť na zoznam
03-05-2021

V sérii našich rozhovorov s lokálnymi kultúrnymi aktérmi pokračujeme. Tentokrát vám predstavíme Tomáša Löbba, nitrianskeho hudobníka, frontmana kapely LUVVER a hudobného producenta. Najčastejšie ho nájdete v priestoroch nahrávacieho štúdia v Bratislave – LVGNC studios, kde pracuje, prípadne vo vlastnom štúdiu v Nitre, ktoré momentálne buduje spolu s Marekom Rakovickým (LVGNC studios). Tomáš patrí medzi našu produkčnú špičku a má za sebou spolupráce s mnohými slovenskými hudobníkmi, za všetky spomenieme Janu Kirschner, kapelu Billy Barman, Korben Dallas či Katarziu. Je jedným z tých, ktorí neodišli. Aj keď má prácu v Bratislave, rozhodol sa žiť a tvoriť v Nitre.

Tomáš, naše mesto aj napriek svojmu potenciálu, 2 vysokým školám a niekoľkým stredným školám, čelí vysokému odlivu mozgov do hlavného mesta či zahraničia. Často je len akousi prestupnou stanicou. V čom je podľa teba problém? Prečo si sa rozhodol žiť a tvoriť doma?

Ja si myslím, že ľuďom sa, bohužiaľ, nechce tvoriť prostredie, kde sa budú cítiť dobre. Chcú niekde prísť a cítiť sa tam dobre. Myslím si, že to je podvedomý dôvod, prečo sa mladí chcú stále presúvať. Ja som v Bratislave žil 3 roky a vždy, keď som prišiel do Nitry, niečo zo mňa opadlo a cítil som sa proste lepšie. A čo sa sveta týka, myslím si, že tak, ako tropické ovocie či zvieratá majú svoje miesto, tak aj my. Namiesto toho, aby sme odišli zožať to pekné, čo si v iných krajinách vybudovali či skôr zachovali, mali by sme si to, čo máme vo vlastnom okolí velebiť. V Nitre momentálne spolu s Marekom Rakovickým a LVGNC studios budujeme nahrávacie štúdio, ktoré veríme, že obohatí aj okolie. Ak sa nám bude dariť, chceli by sme časom poskytnúť aj viac pracovných miest.

„Ľuďom sa, bohužiaľ, nechce tvoriť prostredie, kde sa budú cítiť dobre. Chcú niekde prísť a cítiť sa tam dobre.“

Keď sa spätne obzrieš za kapelami a interpretmi, s ktorými si mal možnosť ako producent spolupracovať, na koho si spomenieš ako na prvého a prečo?

Určite Korben Dallas. Pamätám si, že som v štúdiu robil pol roka. Nebol som taký ostrieľaný, napriek tomu mi verili a nechali veľa vecí na mňa, čo ma prekvapilo a zároveň veľmi tešilo. Vtedy som mal ešte trochu stres, keďže to bola zodpovednosť, no vďaka ich prístupu rýchlo opadol. V štúdiu sme robili hlavne po večeroch v prítmí a bola tam pokojná nálada. Album (Banská Bystrica) dopadol skvele, doteraz si ho sem tam pustím. Utkvelo mi to zaryté v pamäti práve kvôli tomu, akú náladu a istotu mi na začiatku dali.

Vo svojej práci sa stretávaš s rôznymi kapelami a hudobnými štýlmi. Je žáner, ktorý ťa momentálne baví najviac?

Kedysi som preferoval v práci niektoré žánre, v ktorých som sa cítil doma, no momentálne vôbec nie. Mnohé žánre som začal mať rád práve kvôli nahrávaniu rôznych kapiel. Často keď prišla kapela, ktorá hrala svoj žáner neskutočne dobre, dostalo ma to a bol som s nimi niekoľko dní na jednej vlne, aj keď to bol štýl, ktorý by som si predtým ani nepustil. Na počúvanie si už dlhú dobu vyberám hudbu podľa interpreta, nie žánru.

Ako producent robíš na viacerých hudobných projektoch nielen v rámci Slovenska. Sleduješ aj našu nitriansku hudobnú scénu? Máme projekty, ktoré podľa teba stoja za povšimnutie?

Ak mám byť úprimný, mám pocit, že mi z tej našej scény veľa uchádza. Samovoľne si to nevyhľadávam a tým pádom ma často aj to dobré obíde. No keď narazím na niečo domáce na nejakom festivale, veľmi ma to poteší.

Tomáš Löbb pri spolupráci so slovenskou kapelou Billy Barman

„Keď prišla kapela, ktorá hrala svoj žáner neskutočne dobre, bol som s nimi na jednej vlne, aj keď to bol štýl, ktorý by som si predtým nepustil.“

Okrem hudobnej produkcie pre iné kapely, pracuješ aj na vlastnom projekte. Spolu s Nitrančanmi Martinom Zaujecom a Michalom Eichlerom máte kapelu LUVVER. Prednedávnom ste menili názov aj štýl, ktorý sami definujete ako crydance/indiepop. 

Prečo ste sa rozhodli pre tento kapelný “rebranding?”

Zmena názvu bola síce zo dňa na deň, ale zmena žánru bol dlhodobejší a prirodzený proces. V istom momente to prísť muselo, keďže sme sa prichytili pri tom, ako tvoríme niečo úplne iné od toho, s čím sme začali. Začali sme pomerne s veselým funkom, na ktorý sa však tancovať moc nedalo. Momentálne hráme skladby s melancholickým nádychom, na ktoré sa tancovať dá (crydance). Chceli sme spraviť čiaru, aby sme si to prvé nespájali s aktuálnym, a tak prišla zmena názvu.

Čo by podľa teba osobne nemalo chýbať mestu / regiónu, ktoré nesie titul Európske hlavné mesto kultúry?

Z cestovatelského pohľadu rozhodne niečo, čo ho definuje. Či už nejaké historické pamiatky, zvyky alebo produkty. Jednoducho niečo zapamätateľné. A z môjho osobného pohľadu hlavne úsilie domácich o to, aby mali peknú krajinu. Je krásne naraziť na krajinu či aspoň štvrť, kde sú ľudia očividne spokojní a stotožnení s tým, kde žijú. Myslím si, že to je to, vďaka čomu na tom mieste môže existovať kultúra na úrovni.

Tomáš, na záver návrat k tvojim začiatkom. Ako si sa dostal k hudbe a profesii hudobného producenta?

Začalo to mojou prvou kapelou Extense. S kapelou sme chodili po rôznych low-cost štúdiách, kde sme vždy boli za nahrávky síce vďační, ale ja som nikdy nebol s výsledkom úplne stotožnený, spokojný. Vedel som, že by som to chcel mať prepracovanejšie a detailnejšie. Tak som si nainštaloval prvý nahrávací a editačný software a pomaly sa začal učiť upravovať, mixovať veci svojej kapely sám. Onedlho na to, čo sme vypustili naše nahrávky, začali sa mi ozývať rôzne iné kapely, prevažne kamaráti alebo kapely z blízkeho okolia, ktoré tiež chceli taký zvuk. Tak sme si spravili veľmi provizórne štúdio v skúšobni. Postupne som takto, všade kde sa dalo, naberal skúsenosti z rôznych žánrov. Neskôr vďaka kapele Jamestown, kde som hral a produkoval niektoré skladby, som spoznal Mareka Rakovického (majiteľa štúdia LVGNC v Bratislave). Marek s nami produkoval prvý album Jamestown a počas práce na ňom mi ponúkol prácu v štúdiu v Bratislave. Okamžite som sekol so školou a išiel full-time do LVGNC studios. Ku kapelám, ktoré tam so mnou nahrávali, som mal vždy kreatívny prístup. Chcel som pomôcť aj produkčne, teda zasiahnuť aj do aranžu, aby nahrávka následne znela čo najlepšie. A tak postupne začali kapely žiadať vyslovene produkciu už vopred pred nahrávaním, čiže som sa stával ich producentom.

Tomáš, ďakujeme za rozhovor!