Pridaj sa!

Manželia Rjabininovci: Nepozerali sme sa na to tak, že ideme robiť biznis. Chceli sme vytvoriť kultúrny priestor.

Späť na zoznam
21-04-2021

Druhý zo série našich rozhovorov s kultúrnymi aktérmi Nitry vznikol s manželmi Rjabininovcami. Igora a Madlu stretnete v čase bez obmedzení väčšinou v debate s ľuďmi v priestoroch ich nezávislého kníhkupectva, antikvariátu a libressa Pod Vŕškom. Ich rodinný podnik je kultúrnym bodom na mape nášho mesta už 30 rokov. Zájsť sem môžete za kvalitnou literatúrou, dobrou kávou, na besedu či koncert.

Minulý rok oslávilo Pod Vŕškom svoje 30.výročie. Aký je príbeh jeho vzniku?

Madla: Bolo to po 89, kedy sa všetko začalo uvoľňovať. Ako nadšení čitatelia sme začali objednávať knižky pre seba aj našich priateľov, aby sme ušetrili na poštovnom. Potom nám kamarát Daniel Bútora navrhol, či by sme si nechceli otvoriť kníhkupectvo. Prišlo nám to ako super nápad, no nepozerali sme sa na to tak, že ideme robiť biznis. Chceli sme vytvoriť nový kultúrny priestor. Od začiatku sme organizovali koncerty, divadlo a besedy so spisovateľmi, aj keď sme o podnikaní dlho nič nevedeli. Už vtedy sme mali 3 deti, Igor robil v kotolni a zároveň študoval.

Bolo náročne na začiatku skĺbiť rodinu, prácu a vznikajúce kníhkupectvo?

Igor: Nespomínam si, že by to bolo náročné. Možno je to len spomienkový optimizmus, no všetko fungovalo a pridávalo sa postupne. Na začiatku sme nemali obchod, všetky knihy sme mali doma. Keď prišli nové, dali sme vedieť kamarátom a vždy podvečer nás niekto navštívil a niečo si kúpil.

Madla: Mali sme malý 3-izbový byt a ja som si dlho nevedela predstaviť, že by som mohla chodiť po izbách inak, ako prekračovať krabice. Knihy sme mali všade. (smiech)

Igor: Takto to bolo, až kým sa to nerozrástlo do rozmerov, že bolo zmysluplné a užitočné otvoriť si priestor, kde by knihy stále mohli byť pripravené pre iných ľudí.

Madla: Prvý obchodík, čo sme otvorili bol taký maličký, že sa tam zmestili 3 ľudia. Mali sme otvorené, len keď Igor prišiel z roboty od pol 3 do 6. Pred tým obchodom často stávali fronty ako kedysi na mäso. (smiech)

Pod Vŕškom je medzi nami „Nitrančanmi“ známe ako miesto so špecifickou rodinnou atmosférou, ktorá ho odlišuje od iných kníhkupectiev. Čím to podľa vás je?

Igor: Nebol to zámer ani plán. Vyplýva to z toho, akí sme a že to nevieme robiť inak. Robíme to tak, ako nás to teší a veríme, že to teší aj niekoho iného. Od samého začiatku je to však v prvom rade príbeh o komunite ľudí.

Madla: Dnes sa k nám vracajú zákazníci už aj so svojimi deťmi, no žiaden biznis plán doteraz nemáme. Ani by nás to tak nebavilo. Neviem si predstaviť, že by sme sedeli doma a sledovali čísla.

Oslava 30. výročia vzniku Pod Vŕškom, Zdroj foto: Miloš Štefanka

„Nebol to zámer ani plán. Od samého začiatku je to v prvom rade príbeh o komunite ľudí.“

Okrem kníhkupectva je Pod Vŕškom aj antikvariát a libresso. Prečo práve toto spojenie?

Igor: V ten rok, keď sme zakladali antikvariát, práve jeden zanikol a mne to veľmi chýbalo. Nakoniec sa ukázalo, že také mesto ako Nitra unesie minimálne 1 antikvariát a je dôležité, aby takýto priestor existoval. V niečom sa táto práca stala pre mňa ešte zaujímavejšou ako práca s novými knihami, kde je to z veľkej časti o sedení pri počítači a objednávaní kníh.

Madla: Čo sa týka objednávania kníh do kníhkupectva, sme často v nevýhodnej pozícii. Zľavy, ktoré dostávame my a veľké obchodné reťazce sú neporovnateľné. Pri antikvariáte vieme viac vecí ovplyvniť a knihy nevyberáme len podľa literárnej hodnoty, ale aj z pohľadu hodnoty zberateľskej.

Nápad s libressom tu vždy bol, len priestor nebol. Keď sme získali nový priestor na Kupeckej 8, kde sme presťahovali antikvariát, napadlo nám, že by sme tu mohli mať aj kaviareň. Spolu s kaviarňou prišiel nápad mať chránené pracovisko a zamestnávať ľudí, čo majú psychické problémy alebo mentálny postih. Celé to bolo neuveriteľné a od nápadu k realizácii sme to dali za mesiac. Keď sme potom museli presťahovať na Kupeckú 8 aj kníhkupectvo, akoby zázrakom sme na jednom z našich koncertov stretli architektov, ktorí sa ponúkli, že nám s tým pomôžu. Urobili nám 3 návrhy a my sme si zrazu mohli vyberať. Bola radosť byť pri tom a uvedomovať si, že je to úplne iné vnímanie priestoru. Sme za to veľmi vďační.

Oslava 30.výročia vzniku Pod Vŕškom, Zdroj foto: Miloš Štefanka

Ako ste fungovali v tejto covid dobe a čo vám pomáhalo vydržať?

Madla: Našťastie máme e-shop, vďaka ktorému sme mohli mať nejaký obrat. Počas tejto doby sme ho vylepšili, aby sa na ňom ľuďom ľahšie orientovalo. Veľmi nám pomohli aj zákazníci, kupovali si u nás knihy a občas nám niečo milé napísali. Zriadili sme aj rozvoz kníh po Nitre.

Igor: Už v prvej vlne som vnímal silnú podporu od zákazníkov. Dostávali sme aj naozaj veľké objednávky. Verím, že sa čoskoro budeme môcť opäť stretávať a rozprávať. Internetové objednávky sú výborná vec, no uvedomil som si, že by som nechcel mať len e-shop sám o sebe.

Pred obchodom u vás nájdu zákazníci poličku s knihami zadarmo. Ako vznikol tento koncept?

Madla: Vznik tejto myšlienky súvisí s antikvariátom. Do poličky s knihami zadarmo vyberáme tie, ktoré sa nám nehodia do antikvariátu a ťažšie si hľadajú svojho čitateľa, no myslíme si, že by ešte niekoho mohli zaujať. Tento koncept máme už 8 rokov, no taký záujem, ako je teraz, sme ešte nikdy nemali.

Igor: Takmer každý deň musíme doniesť nové knihy, aby polička nebola prázdna.

Podľa čoho vyberáte knižky a aké knihy u vás čitateľ určite nenájde?

Igor: Od začiatku sme to robili podľa vlastného vkusu. Predávame také knihy, platne aj CD-čká, s ktorými sa vieme stotožniť a sú pre nás zaujímavé. Nikdy nebudeme predávať knihy šíriace nenávisť, zlobu či rasové predsudky. Bohužiaľ, takých kníh vychádza stále viac.

Na titul Európske hlavné mesto kultúry kandidujeme s programovým konceptom „Nitra ako Bod zlomu.“ Máte knihu, ktorá bola pre vás osobne zlomovou?

Madla: Ja takú knihu mám. Keď som bola dieťa, chodila som často do knižnice a veľa som čítala. Ako 12-ročná som čítala edíciu príbehov „Čajka.“ V tej edícii vyšla aj kniha „Netočka Nezvanovova“ od Dostojevskijho, ktorá sa tam vôbec nehodila. Dodnes si pamätám, ako som čítala tie slová, ktoré boli zrazu úplne iné a ja som mala neuvertiteľný zážitok z čítania.To bola kniha, ktorá mi ukázala, čo je to literatúra.

Igor: Moja kniha nie je z mladosti, čítal som ju už ako dospelý. Je to kniha „Veľký zošit“ od Ágoty Kristóf, ku ktorej som sa dostal úplnou náhodou. Nepamätám si dovtedy knihu, ktorá by mnou tak otriasla. Autorka v nej používa úplne iný jazyk, ako ostatní. Taký drsný. Vety sú úsečné a príbeh neuveriteľne strhujúci. Vtedy, keď som ju čítal, bol ešte len prvý diel, ktorý skončil v takej chvíli, že som všetko chcel nechať a pokračovať v čítaní. Bola to pre mňa veľká kniha – malá rozsahom, obrovská obsahom.

Oslava 30.výročia vzniku Pod Vŕškom, Zdroj foto: Miloš Štefanka

Už niekoľko rokov ste svojimi podujatiami súčasťou nitrianskej kultúrnej scény. Ako vnímate vývoj kultúry v našom meste?

Igor: Mám pocit, že v Nitre je oveľa zaujímavejšia situácia ako pred 20-timi rokmi. Myslím si, že to súvisí s nástupom novej generácie, ktorej vadilo, že Nitra bola dlhodobo zaspaté mesto. Napriek 2 vysokým školám a kope stredných škôl, tu nebol takmer žiadny kultúrny život. Teraz je tých miest, kde sa dá ísť, neporovnateľne viac a sú pestrejšie. Kultúru robí nová generácia, ktorá má iné predstavy o tom, ako by to tu malo vyzerať a začína sa to prejavovať.

Aj keď by to mala byť Pešia zóna, práve Kupecká je najživšou ulicou centra Nitry. Čím to podľa vás je a ako oživiť aj zvyšné časti mesta?

Madla: Myslím si, že to nie je ulicou, ale hlavne ľuďmi. Roky sme na prázdnej ulici vytrvalo robili podujatia ako Iné Piatky, Iné štvrtky, Kultúrne leto na Kupeckej atď. Neskôr Kupeckej veľmi pomohlo, keď  sme sa ako majitelia niektorých prevádzok spojili a začali na nej organizovať podujatia aj spolu. Robili sme to nezištne, spontánne a takýto je výsledok. Verím, že sa tak skôr či neskôr stane aj v ostatných častiach mesta. Mesto bude mať kultúrne centrum, Divadelná Nitra tiež buduje svoj kultúrny priestor. Veľmi sa z toho tešíme a veríme, že sa tak život z Kupeckej bude rozširovať stále ďalej.

Oslava 30.výročia vzniku Pod Vŕškom, Zdroj foto: Miloš Štefanka

Čo by podľa vás nemalo chýbať mestu, ktoré nesie titul Európske hlavné mesto kultúry?

Igor: Je kopa ľudí, ktorí v Nitre boli aj z nej odišli, lebo tu nebol priestor na realizáciu. Odišli do iných miest, kde robili veci, ktoré mohli robiť v Nitre. Preto by po získaní titulu EHMK mali v meste ostať miesta vytvorené len pre kultúru. Ľudia by sa v takomto prípade určite našli. Nielen z Nitry, ale aj z iných miest. Vedeli by, že sú u nás zabehnuté a fungujúce priestory, kde môžu vytvoriť výborné veci. Verím tomu, že keď ľudia tento pocit zažijú, zvyknú si na to a nebudú chcieť, aby sa to po roku skončilo. Na dobré sa ľahko zvyká.

Keby vás prišiel navštíviť priateľ zo zahraničia, kam by ste ho pozvali na večeru a aké miesta by ste mu u nás ukázali?

Madla: Sme vegetariáni a v Nitre to nie je úplne jednoduché s tými vegetariánskymi večerami. Preto by sme ho zobrali na večeru k nám domov.

Igor: Najlepšia reštaurácia v Nitre je Madla. (smiech)

Madla: Po večeri by sme išli na zmrzlinu do Gio. Ukázali by sme mu hrad, reštauráciu a kaviareň Castellum Cafe, ktorá od Slovenskej komory architektov získala aj cenu CE.ZA.AR v kategórii Exteriér. Vzali by sme ho do parku a na Drážovský kostolík. Tam je pekne.

Madla a Igor, ďakujeme za príjemný rozhovor!