Pridaj sa!

Nitra <3 Saimaa Phenomenon predstavujú fínsku hráčku na kantele Marjo Smolander a slovenského gajdoša Tomáša Blažeka

Späť na zoznam
12-05-2021

Titul Európske hlavné mesto kultúry dokáže priniesť výraznú zmenu k lepšiemu do víťazného mesta, regiónu aj štátu. Jeho význam však neostáva zavretý za hranicami Slovenska. Umožňuje množstvo umeleckých a iných spoluprác v rámci celej Európy, vyzdvihuje odlišnosť európskych kultúr, spoločné európske hodnoty a úlohu kultúry v spoločnosti. 

V posledných mesiacoch intenzívne pracujeme na prehĺbení našej druhokolovej prihlášky o európsky kontext a nadväzujeme medzinárodné spolupráce s umelcami aj inými kandidujúcimi mestami. 🙂 

Tešíme sa, že sa nám spolu s fínskym kandidátom na EHMK Saimaa-ilmiö 2026 (Saimaa Phenomenon 2026) podarilo spojiť 2 rozdielnych umelcov, ktorí majú predsa len niečo spoločné. Obaja hrajú na hudobnom nástroji, tradičnom pre ich región. Marjo Smolander je umelkyňa z Fínska, ktorá už niekoľko rokov hrá na kantele. Sme radi, že vám ju môžeme predstaviť v spoločnom rozhovore s naším Tomášom Blažekom – profesionálnym hráčom na gajdy. 

Marjo, Tomáš, môžete nám detailnejšie predstaviť svoje nástroje?

Marjo: Hrám na kantele, národnom a tradičnom fínskom hudobnom nástroji pochádzajúcom od Baltského mora. Jeho najbližší príbuzní sú kokles, kannels a kankles z pobaltských krajín či gusli z Ruska. Kantele hrá dôležitú úlohu v našom fínskom národnom epose Kalevala, v ktorom si hlavný hrdina, šaman Väinämöinen, vyrobí kantele z čeľustí šťuky. Druhov kantele je mnoho. Môže byť malé, veľké, koncertné, elektrické, no pre ľudí je najznámejšie päť strunové kantele. Najväčšie z nich je práve koncertné kantele, ktoré často obsahuje aj mechanizmus na jednoduché prelaďovanie tóniny.

Tomáš: Mojím nástrojom sú štvorhlasné gajdy. Skladajú sa z mechu, do ktorého sa vháňa vzduch pomocou chlipáku a gajdice, trčiacej z mechu, ktorá tvorí melódiu. Na konci gajdice je často vyobrazená kozia hlava. Z mechu vychádza tzv. „huk“, ktorý tvorí basový tón – burdón. Mám pocit, že oživovanie gajdošskej tradície je dôležité, keďže bola na pokraji zabudnutia. Dnes však gajdy zažívajú renesanciu, sú opradené množstvom príbehov a legiend. Hudobníkom dávajú príležitosť spájať hudobné žánre a otvárať nové dvere napr. aj pre world music.

Tomáš Blažek počas vystúpenia s folklórnym súborom Ponitran

Prečo ste si vybrali práve tieto nástroje? Čím sú pre vás jedinečné?

Marjo: Kantele ma fascinuje kvôli jeho všestrannosti a neobmedzenosti. Dá sa s ním hrať naozaj čokoľvek. Hranie a skladanie hudby na kantele je pre mňa akousi osobnou interpretáciou sveta, sebavyjadrením svojich pocitov a komunikáciou s okolím.

Tomáš: Na gajdy hrám už nejaký ten čas. Zažil som atmosféru tancovačiek, hudobníckych “džemiek” s kamarátmi či spontánnych “gajdovačiek” na úplne náhodných eventoch s výbornou náladou. To všetko mi vždy pripomenie náladu, ktorú pravdepodobne mali ľudia kedysi, keď sa na dedinských zábavách hodovalo a tancovalo do hudby gajdošov. To je to, čo ma najviac spojilo s touto tradíciou a zrodilo moju potrebu šíriť ju v dnešnej dobe. 

Čo pre vás znamená hudba? Čo máte na nej najradšej?

Marjo: Hudba pre mňa znamená veľa. Hranie a tvorenie hudby je mojím osobným receptom na boj proti úskaliam dnešného sveta. Často sa veci nedajú nijak inak objasniť, ako pomocou hudby. Bez slov. Hudba je prenos emócií, je to komunikácia. Dá sa cez ňu cítiť spolupatričnosť aj samota. Pomocou hudby a skrz hudbu som stretla ľudí, z ktorých mnohí sa stali mojimi najlepšími priateľmi. Myslím, že úlohou hudby je evokovať emócie a otvoriť diskusiu. Len ona vie vysloviť to, na čo slová nestačia.

fínska umelkyňa Marjo Smolander

Tomáš: Pre mňa je hudba záhadou, ktorú budem skúmať pravdepodobne celý môj život. Je to alchýmia umožňujúca takú formu komunikácie, ktorej rozumie každý na svete. Ponúka priestor pre okamžitú radosť, ale aj hlbokú sebareflexiu v našich srdciach.

Čo pre vás znamená vaše mesto a región?

Tomáš: Nitriansky región ponúka široké pláne úrodnej pôdy aj vysoké hory, ktoré sa nad nimi týčia. Celkový obraz mojej rodnej hrudy dotvárajú ľudia, moji priatelia a rodina. To všetko ma doslova vyzýva siahať po často prehliadanom svete našich predkov a snažiť sa ho v dnešnej dobe oživiť. 

Marjo: Vyrastala som na ostrove Oravisalo v časti Rääkkylä na severe oblasti Saimaa. Mojím živlom je voda, keďže bola súčasťou môjho života už odmalička. V lete sme bývali pri jazere, v zime sme sa korčuľovali na ľade. Krajina Saimaa je mojou krajinou a Rääkkylä je mojím domovom. Stále tam trávim pár mesiacov v roku, je to pre mňa nesmierne dôležité miesto. Som duchom vidiečanka, nevydržím dlho v meste. Preto sa tak rada vraciam domov.

Marjo, Tomáš, ďakujeme za vaše odpovede!

Vypočujte si hudbu Marjo a Tomáša 👇

Hudba: Tomáš Blažek
Hudba: Marjo Smolander

Niečo viac o Marjo a Tomášovi 👇

Tomáš Blažek (*1993) z Nitry sa s gajdami stretol ako 10-ročný na festivale Gajdošské fašiangy v Malej Lehote pri Zlatých Moravciach. Ako 11-ročný dostal prvé gajdy od svojich rodičov a pod vedením Bernarda Garaja sa začal učiť hrať na trojhlasných gajdách z okolia Malej Lehoty, Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Neskôr sa venoval hre na štvorhlasných gajdách pod vedením Roberta Žilíka. Na týchto gajdách hrá najmä gajdošské piesne z Nitry a okolia, ale aj melódie zo zbierky Anny Szirmay-Keczer či tanečné piesne, ktoré hrával Jozef Antalík. Účinkuje ako sólista aj ako člen hudobného združenia Musicantica Slovaca či akademického folklórneho súboru Ponitran UKF v Nitre. Je tiež členom a majstrom Cechu slovenských gajdošov. 

Minulý rok nahral Tomáš CD s názvom “Chodí gajdoš po dedine”, inšpirované knihou jeho strýka, skúseného gajdoša, Róberta Žilíka. Cieľom albumu je predstaviť staré gajdošské piesne dnešným poslucháčom a pozvať ich na prechádzku starými časmi, po dedinách Nitrianskeho kraja. CD je kolaboráciou Tomáša s miestnymi umelcami, priateľmi, ako aj s jeho strýkom. Celý album nájdete aj na YouTube a Spotify.

Marjo Smolander

Fínska hudobníčka Marjo Smolander sa narodila v roku 1986 v Rääkkylä, malej dedinke v severnej Karélii. Ako dieťa bola silno ovplyvnená ugrofínskou hudbou a dnes hrá na fínsky tradičný hudobný nástroj kantele. Po odsťahovaní sa z rodnej dedinky Rääkkylä študovala folkovú hudbu, world music a hudobnú pedagogiku. Má dva vysokoškolské tituly v oblasti Folk music (Sibelius Academy vo Fínsku) a Global music (Royal music of Aarhus v Dánsku).

Marjo tiež hrala a študovala v Senegale, kde jej učarovali podobnosti medzi starou fínskou hudbou napísanou pre kantele a senegalskou a malijskou tradičnou hudbou. Podľa jej slov hranie a počúvanie tejto hudby ľuďom dáva upokojujúci pocit stáleho, nerušeného toku hudby, ktorý akoby nemal nikdy skončiť. Hudobnú tvorbu Marjo nájdete na jej webovej stránke aj Spotify.