Pridaj sa!

Režisérka a výtvarníčka Jana Mináriková: Kultúra nie je žiadna „pridaná“ hodnota, ale jedna zo základných hodnôt.

Späť na zoznam
10-05-2021

Kultúrnych aktérov, umelcov, zaujímavých ľudí z Nitry a okolia spovedáme ďalej! 🙂

Sme radi, že nám na otázky odpovedala aj Jana Mináriková – režisérka, výtvarníčka, scenáristka, fotografka (všetko v jednom), ktorá sa venuje najmä tvorbe krátkych filmov, natáča klipy a jej najnovšiu zbierku fotografií si môžete pozrieť na samostatnej výstave v Nitrianskej galérii pod názvom “Lovci a zberači.” Za svoju tvorbu získala niekoľko slovenských aj zahraničných cien, samú seba považuje za filmárku s výtvarným presahom, prípadne za výtvarníčku s filmovým presahom. Zbiera fotografie poľovníckych posedov, žije a tvorí pod lesom na Zobore v Nitre.

Spolu s Dušanom Bustinom máte od roku 2011 kreatívne štúdio Almostar, v ktorom tvoríte autorské filmy a dokumenty, vizuály aj fotografie. Aké sú najčastejšie témy vašich diel?

To je naozaj veľmi rôzne. Keďže som študovala réžiu dokumentárneho filmu, prirodzene ma to ťahá týmto smerom, no študovala som aj výtvarné umenie a tým smerom ma to ťahá tiež. Čo sa týka námetov na filmy, tak by sa tam dal objaviť žáner dokumentárnej fikcie, no vždy vychádzajúci zo skutočnosti, končiaci však niekde v mystifikácii. Ide o presah medzi dokumentom a hraným filmom. Niekoľko našich krátkych filmov by sa dalo pomenovať ako séria o (bizarných) hrdinoch. V poslednej dobe ma to ťahá skôr k takým „eko-témam“, ak sa to tak dá nazvať.

Krátky film 25km2 – kreatívne štúdio Almostar

Narodili ste sa, žijete a tvoríte v Nitre. Vnímate nejakým spôsobom vplyv regiónu a prostredia, v ktorom ste vyrastali aj vo svojej tvorbe?

Určite áno, ovplyvnilo ma prostredie v ktorom som vyrastala, hlavne lesy, lúky, polia, čiže to prírodné prostredie, no tiež školy. Gymnázium Cyrila a Metoda, kam som chodila do experimentálnej, tzv. umeleckej triedy a takisto naša výtvarná katedra UKF, ktorá v čase mojich štúdií bola ešte v areáli bývalej škôlky na Javorovej. Pozitívne ma ovplyvnili pedagógovia, ktorých som tam stretla a s ktorými som doteraz v kontakte. 

Myslíte si, že má náš región prostredníctvom umenia čo ponúknuť aj v európskom kontexte?

Náš región by sa podľa mňa dal výborne charakterizovať slovom, ktoré tu u nás každý pozná, no v inom kontexte: agro-komplex. Naše „dolniacke“ fóliáky, traktory, polia, vinice, rajčiny a papriky… Náš región je naozaj rovinatý a naozaj agro. Ale neviem, prečo by sme z toho mali mať komplex. 🙂 Myslím, že by sme aj prostredníctvom umenia mohli Európe ponúknuť niečo originálne, niečo ako „agro-sebavedomie.” Anglicky by to mohlo znieť: agro-proud. 

Záber z filmu kreatívneho štúdia Almostar

Umenie je vecou kontaktu, ktorý bol vyše roka obmedzený. Čo toto obdobie prinieslo do vašej umeleckej tvorby, prípadne, čo z nej odnieslo?

Odnieslo časť práce a prinieslo inú. Taká zmena. Zmena je život. Nehodnotím to negatívne. Akurát som si oveľa viac uvedomila, že všetko sa dá oveľa menej predpokladať.

Čo by podľa vás nemalo chýbať mestu / regiónu, ktoré nesie titul Európske hlavné mesto kultúry?

Aby sme zostali v agro téme, tak niečo ako „umelecký skleník“, z ktorého to vyrastá do mesta a regiónu. Čiže fyzické miesto / miesta, kde môžu mať umelci svoje ateliéry. Tvoriť uprostred komunity, no zároveň tam mať každý svoj “kútik”, kam by mohli prísť domáci aj turisti a v príjemnom prostredí stráviť čas v kontakte s umeleckou komunitou. Nehovorím však len o vonkajšom, ale aj o tom vnútornom „mieste“ – obyvateľom európskeho hlavného mesta kultúry by nemalo chýbať vedomie alebo aspoň informácia o tom, že kultúra nie je žiadna „pridaná“ hodnota, ale jedna zo základných hodnôt. A z toho všetkého by vyplývali umelecké aktivity a počiny, ktoré z človeka-tvorcu a rovnako z človeka-diváka vyťahujú to dobré alebo lepšie a možno skôr kladú otázky, ako zahlcujú odpoveďami.

„Z toho všetkého by vyplývali umelecké aktivity, ktoré z človeka-tvorcu a rovnako z človeka-diváka vyťahujú to dobré a skôr kladú otázky, ako zahlcujú odpoveďami.“

Keď sme už načrtli otázku miest, na akých miestach v Nitre a okolí zvyknete čerpať inšpiráciu?

Kdekoľvek, no asi najčastejšie mimo mesta. Mám rada napríklad tie staré borovice na lesostepiach, na Kalvárii, na Lupke. Tie sú celkom inšpiratívne. A čo sa týka mesta, mám rada náš zoborský mini-kostolík sv. Urbana aj s tým mini-kopčekom, na ktorom stojí.

Jana, veľmi pekne ďakujeme za rozhovor!

Záber z nakrúcania filmu na Zobore